Obrana na dlh alebo cez fond? Obe cesty majú riziká

Ekonóm Michal Skořepa nedávno uviedol, že financovanie zvýšených výdavkov na obranu cez štátny dlh je oprávnené, zatiaľ čo špeciálny obranný fond považuje za netransparentný a rizikový nástroj v českých podmienkach. Súhlasím s jeho názorom, že vyvádzanie financovania obrany mimo štátny rozpočet vedie k poklesu transparentnosti a zvyšuje finančné riziká.

Posilnenie obranyschopnosti Českej republiky a nájdenie zdrojov na jej zabezpečenie je nevyhnutnosťou. Krátkodobo je možné riešenie zrejme len prostredníctvom dodatočného zadlžovania. Avšak toto riešenie musí byť nevyhnutne sprevádzané dôslednými a jasne definovanými škrtmi v iných rozpočtových kapitolách.

Dlhová brzda je kľúčový nástroj, ktorý nás núti obmedzovať rast výdavkov a súčasne núti vládu ku kritickému hodnoteniu a škrtaniu v menej prioritných oblastiach. Spoločnosť musí vnímať priblíženie sa k dlhovej brzde ako krajnú situáciu a vždy by sa mala snažiť pohybovať výrazne pod touto hranicou, aby bol vytvorený dostatočný priestor na neočakávané udalosti.

Pravidelné revízie a škrtanie výdavkov v rozpočtových kapitolách sú nutnosťou. Ak vnímame obranu ako prioritu, musíme jasne určiť, ktoré iné oblasti budú obmedzené. Ak by sme pokračovali v zvyšovaní dlhu bez adekvátnych rozpočtových škrtov, môžeme výrazne obmedziť schopnosť ďalších generácií riešiť nové výzvy. Správa českého štátneho dlhu (len platba úrokov) už dnes predstavuje viac než dvojnásobok výdavkov na obranu! Varovným príkladom nekontrolovaného zadlžovania je situácia v Grécku.

V časoch ekonomického pokoja je potom nevyhnutné dôsledne znižovať zadlžovanie a prípadne aj vytvárať rezervný fond. A tým byť v lepšej pozícii pri riešení neočakávaných udalostí akéhokoľvek druhu.