Tri zlaté dukáty

Počas Vianoc sme si doma pozreli koprodukčnú rozprávku Tri zlaté dukáty. Veľmi milo nás všetkých prekvapila a potešila. Každý si v nej niečo našiel, od najmladšej dcérky, cez staršie deti, až po dospelých. Pre mňa osobne bola bohato naplnená, krásna po vizuálnej stránke, zároveň umožňujúca interpretácie ktoré ma veľmi oslovili. So záujmom som si ďalší deň vyhľadal dostupné recenzie. S prekvapením som našiel množstvo povrchných recenzií, kde sa recenzent zrejme vôbec nesnažil pochopiť dielo. Oproti tomu som na kinobox.cz našiel reakciu, ktorá sa snažila ísť ďalej. Napriek tomu sa podľa mňa recenzent zastavil na začiatku cesty a na skutočnú hlbinu sa nakoniec neodvážil.

Konkrétne, rád by som reagoval na

Rozprávka umožňuje viaceré interpretácie, aj s na prvý pohľad skrytou symbolikou. S jednou možnou by som sa rád s čitateľom podelil.

Juraj dostane zlatý dukát, rovnako, ako ho už pred ním dostali ďalší ľudia. Je len na ňom, čo s dukátom spraví. A tu je prvý rozdiel oproti dvom predchádzajúcim dukátom a nimi obdarovaným, Juraj neminie dukát hneď na svoje okamžité uspokojenie. Hodlá ho použiť na splnenie svojho veľkého sna (cestu do Ameriky). Týmto prvým krokom dáva možnosť Júlii, aby mohla jeho konanie ovplyvniť. Júlia síce nemôže vysloviť celú pravdu, ale postupom času Jurajovi do hlavy zahlodá zvedavosť a túžbu zistiť, ako sa veci v skutočnosti majú. Juraj sa rozhodne pátrať, hľadá pomoc u učiteľa. Najprv cez rozum (veda), potom aj inak (rozprávka). Až sa nakoniec dostane k zapísanému príbehu o troch dukátoch. S tým, čo sám s Júliou stihol zažiť, mu rozprávka začína dávať zmysel a rozhodne sa jej dať šancu.

Dukát môže byť čokoľvek, čo sme do života dostali - náš talent, schopnosti, možnosti. Môžme ho míňať pre napĺňanie svojich okamžitých potešení, bez pozitívneho dopadu na okolie. Alebo ho môžme použiť na naplnenie svojho veľkého sna - pomocou daru umožniť niečo, čo by inak bolo ťažké alebo nemožné.

Druhá časť myšlienky - pri ceste napĺňania svojho sna môžme ísť slepo za tým snom, nekorigujúc svoj smer (zobrať dukát a nasadnúť na parník do Ameriky). Juraj mal ale oči otvorené, vnímal vyvíjajúcu sa skutočnosť a keď bolo treba, nakoniec svoj sen pretvoril na niečo úplné nové.

A nakoniec tretia časť myšlienky - pri takej náročnej ceste niekedy nestačí len rozum a veda. Sú dvere, cez ktoré môže človeka previesť len srdce otvorené pre rozprávku.

Príbeh sa dá výborne čítať očami kresťanskej viery. Rovnako dobre sa dá čítať aj očami, ktoré vierou nie sú vedené. Vždy je ale symbol skrytý a treba po ňom pátrať, neukáže sa divákovi hneď, bez hlbšieho zamyslenia.

---

Rád by som spomenul ďalšiu skutočnosť, ktorá ma na filme veľmi oslovila. A to spôsob, akým dej pristupoval k histórii.

Slečna Júlia bola vo svojej dobe (koniec 16. storočia) to najlepšie, čo si poddaní mohli priať za svoje panstvo. Mala šľachetné srdce, dobre sa starala o svoj ľud. Ale zároveň, samozrejme, bola zasadená do vtedajších pomerov a vtedajšieho myslenia. Posun o tri storočia neskôr - so svojou predstavou nevoľníctva a nutnej nevzdelanosti poddaných narazila, ušiel sa jej akurát úškrnok od Jura. Nič to však nemení na jej srdci. Bola otvorená zmene a vývoj myslenia nakoniec prijala. V závere filmu to bola práve ona, ktorá šla za Jurajom a volala ho so slovami - ostaň tu so mnou, treba stavať cesty a školy pre ľudí.

Je to vo veľkom protiklade s dnešnou kultúrou vymazávania historických osobností z pamäte spoločnosti, verejné pálenie a zákazy kníh, rúcanie pomníkov. Len preto, že daná osoba vo svojej dobe bola súčasťou dnes už prekonaného myslenia. Prípadne dokonca len v diele používala dobový jazyk (napr. Mark Twain a Huckleberry Finn).

---

Okrem už popísaného film ponúka aj ďalšie krásne príklady. Napríklad veľmi pozitívnu postavu učiteľa, ktorý sa nebojí ísť do rizika a krikom varuje ľudí, keď ich chce nový pán zdierať. Píše dokonca list. V plnom vedomí, že sa tým dostáva do nepriazne pána, ktorý sa stále môže (nečestným spôsobom) dostať k majetku a tým aj k moci. Napriek tomu učiteľ neschováva hlavu do piesku, nie je posera (v zmysle, čo Ťa veľmi nepáli, to nehas, a maximálne si zabrblaj v krčme do piva). Ale práve naopak, stavia sa za spravodlivosť a nasadzuje svoju bezpečnosť a pohodlie za druhých.

Rozprávka Tri zlaté groše je pre mňa jedna z najkrajších rozprávok, aké som kedy videl. Plná krásnych obrazov, rovnako aj výborných hereckých výkonov. A najmä, ponúkajúca interpretácie, ktoré ukazujú, že rozprávky majú naďalej veľmi veľkú silu.